Sťahovačky

Pred pár dňami sme mali u svokry menší konflikt (ktorý nebol v podstate vôbec o prítomnosti, ale o hlbokej problémovej minulosti), tak sme sa s Benom a Tominom zbalili a presťahovali k otcovi. Iste pochopíte, že nemôžem vysvetľovať detaily takto cez internet, ale osobne sa s vami v prípade záujmu určite podelím. Strašne si prajem, aby som nemusela byť súčasťou tohto celého, ale taký už je život. Muža si beriete aj s rodinou a s problémami, ktoré si sobášom vezmete za svoje. Môžete utekať, ako vám nohy stačia. Aj tak neujdete.

Každopádne rozhodnutie vôbec neľutujeme. Svokor Bill (Dad) je strašne zlatý človek s veľkým srdcom a tiež si zaslúži byť s rodinou a s vnukom. S Tominom má skvelý vzťah. Ja zase bačujem v dome so štyrmi chlapmi (Ben, Tomi, otec a Benov brat Matt), čím sa mi splnil sen. Od malička som sa rada priatelila s chalanmi, pretože sa s nimi oveľa ľahšie vychádza. Pred nimi sa nemusím báť, či som niečo povedala správne alebo nepovedala nesprávne a či sa zase neurazili alebo kieho šľaka. Nemusím sa pred nimi hrať na dámu, ale zároveň im rada robím maminku. (Mimochodom, viete, čo je to upratať dvojposchodový barák po dospelých chlapoch, ktorí tu videli ženu naposledy v štyridsátémpátém? Neviete.) Ale už sa blyští. Keď prišli domov do uprataného, ani neverili, že je to tá istá nehnuteľnosť.

Žijeme si tu po chlapsky a pohodovo. Otec je poľovník. Zo stien nám trčia jelene a mrazák je plný diviny. (Akurát sa ju musím naučiť pripravovať, lebo keď som to pred pár rokmi len tak naslepo skúsila, dosť som to vysušila a posrala.) Z rádia hučí kántry, perem kárované košele a maskáče, po večeroch lúštim svokrovu ťahavú južančinu, tlačíme do hlavy cheeseburgre sediac na 120-ročnom rustikálnom gauči po dedkovej babke a Tomi má namiesto hračiek vábničky na holuby. Všetko v dome je hnedé, béžové a južanské, a pre mňa strašne krásne a exotické. Nie New York a Hollywood, toto je Amerika. Ak chcete, príďte sa pozrieť.